U môjho lekára bol roky na nástenke tento nápis: Normálne je cítiť sa dobre. Teraz, keď sa to všade hmýri ozdravovacími kúrami som si na to spomenula. Nie náhodou. Sedela som v čakárni ráno tesne po šiestej a čakala som na preventívu prehliadku a predoperačné vyšetrenie súčasne. Už to mám za sebou, vyberali mi z nohy zdravotnícky materiál, ktorý som si zaobstarala pred dvomi rokmi...
Pred pár dňami padlo rozhodnutie – na Mikuláša bez sladkostí. Navrhol to najmladší člen rodiny a návrh sme prijali. Od začiatku sa mi to zdalo byť výzva a aj sa to potvrdilo. Nakúpiť sladkosti v zľave je jednoduchšie. Vedela som, že vítané prekvapenie je hurmikak, mango a podobná exotika. Po skúsenostiach, ako tieto exotické plody vypadajú po rozmrazení a vyložení na pulty v najbližšom obchode...
Niekedy to až nechápem, ako takmer všetko, čo začnem robiť skončí farbením. Letne ma zaujal a môj pohľad na farby zmenil príbeh Márie Diamond. A na konci som zasa farbila. Príbeh je inšpirujúci, tak Vám o ňom píšem. Netušila som, že môže mať tak veľa spoločného lektorka osobného rozvoja a farby. Kto je Mária Diamond Mária Diamond je celosvetovo známa...
Je len málo tak cieľavedomých šťastlivcov, ktorým výchova a okolnosti nezlikvidovali prirodzenú intuíciu, a na prvý krát sa trafia do práce, ktorá ich baví a všetko sedí ako má. Veľa ľudí sedí v práci a pritom túži po vlastnom projekte. Nám ženám sa k tomu zvyknú vyformovať špeciálne podmienky a k potrebe pracovať na vlastnom projekte aj tak časom dôjdeme. Malé deti a 10 hodín v práci...
Všetci si chceme plniť sny. Aj keď to dá veľa práce. Tu je príbeh o jednom z nich. Môj syn má 10 rokov, veľa energia a voľného času a už niekoľko rokov túžil po vlastnom psíkovi. Jeho želanie chvíľu čakalo. Bývame v panelákovom byte a roky sme mali jazvečíka Aliho. Ali sa dožil 17 rokov a tohtoročná jar bola jeho posledná. Bol to...
Tento článok som sľúbila napísať. Ja osobne ním chcem povedať veľké ĎAKUJEM. Pri sľube som sedela s polámanou nohou na lehátku , ktorým vozia pacientov na röntgen a sľub som dala lekárke. Priviezla ma z letného výletu vrtuľníkom záchrannej služby z pod vrcholu Ďumbiera. Neverím na náhody. „Neviem prečo“ mi ráno pri pohľade z Chopku na Ďumbier preletelo hlavou, že mne sa nohy nelámu....
