Canisterapeuti

Všetci si chceme plniť sny. Aj keď to dá veľa práce. Tu je príbeh o jednom z nich.

Môj syn má 10 rokov, veľa energia a voľného času a už niekoľko rokov túžil po vlastnom psíkovi. Jeho želanie chvíľu čakalo. Bývame v panelákovom byte a roky sme mali jazvečíka Aliho. Ali sa dožil 17 rokov a tohtoročná jar bola jeho posledná. Bol to psík jeho sestier, ktoré už dnes majú 23 a 24 rokov.

Ali

Náš jazvečík Ali bol platný člen rodiny a z môjho pohľadu najväčší canisterapeut všetkých čias v službe 24 hodín denne. Môjho muža som si zobrala s dvomi deťmi a s jazvečíkom pred 11 rokmi. Keď boli dievčatá v puberte, otázka – ako sa dnes Alinko vyspal – prekonávala všetky bariéry.
Alimu posielam pozdrav do jeho neba – verím, že v ňom je ♥

Syn, vzhľadom k tomu, že má trochu staršie sestry má aj trochu starších a skúsenejších rodičov a zrelšie názory ako jeho rovesníci. V hravosti je stále 10 ročný chlapec, ktorý sa túži hrať.

Dnes som šťastná, keď sa vrátia z venčenia a je nadšený, ako sa super porozprával s psíčkármi pred panelákom. Keď mu pochvália psíčka, je prirodzené, že rastie akoby pochválili jeho. Je vonku oveľa častejšie a má okolo seba nových ľudí s podobnými záujmami, ktorí sa navzájom podporujú.

Bývame na okraji sídliska na konci mesta. Päť minút od bytu sú lúky,  kopec so sadom a cvičisko pre psíkov „Lordov dvor“. Založil ho svojmu  psovi jeden z našich susedov. Psíčkári ho spoločne udržujú a do dnes  každú nedeľu spoločne cvičia.

Je to zvláštne, keď zbadáte, že vlastne všetko do seba zapadá, keď si niečo úprimne želáte.

Rozhodovanie

Bola polovička októbra a Romanko sa rozhovoril, že budeme mať prvé vianoce bez psíka. Všetci zostali ticho, keď si uvedomili že je to tak a začali sa ho konečne vypytovať akého psíka si to vlastne vybral.

Prišli na rad aj otázky, či to nie je skoro, či sme na to pripravení, či máme čas ako si myslíme. Cítila som, že to dieťa, ktoré mi v lete keď som nemohla chodiť nekonečne veľa krát za deň pomohlo sa o svojho psíka bude starať. A som šťastná, že som verila – je starostlivý. Niekedy venčí aj 5-6 krát za deň. Pri očkovaní to vypadalo, že zabaviť potrebuje on a nie psík 🙂

Príchod Keysi

Prvé prekvapenie nás čakalo hneď prvý deň. Dohodli sme sa, že budeme mať psíka a pri odchode od chovateľa pri slovách: „Máme určite psíka?“ – „Áno“ – sa mužovi priplietla pod ruky fenka.

Nikto netuší, ako sa to stalo – Keysi vedela, že patrí k nám 🙂  Na spiatočnej ceste zvonil telefón, že sa stala chyba a že mu ju vymenia – ale už sme ju nevrátili. Keď ju prvý krát pohladíte, už je Vaša ♥

Darovali sme si ju mesiac pred Vianocami – 24.novembra. Na vianočný deň už bola u nás zvyknutá, rozkukaná a s vypestovanými hygienickými návykmi (áno, toto som robila posledný mesiac :-)) . Je úžasná, ako rýchlo sa všetko naučila.

Učíme sa aj my – od nej ♥

Keysi prevzala Aliho misiu – teraz je to ona, kto nám pomáha keď treba.

Majte sa krásne a majte čas na to, čo Vás baví
I.