Adventne

Pred pár dňami padlo rozhodnutie – na Mikuláša bez sladkostí. Navrhol to najmladší člen rodiny a návrh sme prijali. Od začiatku sa mi to zdalo byť výzva a aj sa to potvrdilo. Nakúpiť sladkosti v zľave je jednoduchšie. Vedela som, že vítané prekvapenie je hurmikak, mango a podobná exotika. Po skúsenostiach, ako tieto exotické plody vypadajú po rozmrazení a vyložení na pulty v najbližšom obchode som túto variantu vypustila.

Najdôležitejšie je prekvapenie

Očakávanie prekvapenia je mierne povedané zaväzujúce. Vyčarujte prekvapenie, keď si v podstate  odsúhlasíte iba ovocie a orechy a ešte k tomu vopred viete, že prípustné sú len niektoré druhy. To priam láka po úlete. Dva krát som vložila a vyložila z košíka „Mozartove gule“. Som si tak chvíľku myslela, že keď dám každému jednu – tak to nevadí. Veď možno v podstate každý aj tak dúfa, že dostane aspoň malú čokoládku. Uzavrela som to s tým, že čokoláda chodí po rozume iba mne a na druhý pokus som ich vyložila definitívne.

Čo sú sladkosti a čo už nie alebo s ľahším telom sa žije ľahšie

Hranica čo sú sladkosti a čo nie sa zdá byť jasná. Podľa obalu a reklamy zdravý cereálny keks s orieškami a ovocím znamená zdravé raňajky. No keby sme išli do detailov, radšej nechcem vedieť ako by to dopadlo. Ani neviem ako som sa do obmedzovania sladkostí nechala vtiahnuť. Frčí to u nás už od leta. Výsledky máme viditeľné. A pocity? S ľahším telom sa žije ľahšie, ale to nie je nič nové pod slnkom.

Prečo deti prestávajú veriť na Mikuláš skôr

Pri predmikulášskej debate padla otázka: „Mami a kedy si prestala veriť na Mikuláša?“ Normálne som pár sekúnd rozmýšľala, či mu to môžem povedať. Syn má už má jedenásť a je pragmatik asi od narodenia. Nemal ani päť keď mu došlo, že to bude inak ako to pani učiteľky v škôlke hovoria. Tvrdili, že „u nich na dedine sú dobré deti a tam chodí Ježiško a dole v meste planým deťom darčeky kupujú rodičia.“ Ale šuškal mi to do ucha, že je to tajnosť, že on to už teda vie. A že my sme doma všetci dobrí – aj keď žijeme v meste a že to asi bude nejako inak, ako sa hovorí.

Dieťaťom som bola v časoch, keď sme figúrku Mikuláša videli iba v balíčku doma na okne. Preto som tak dlho verila tomu, že Mikuláš tam bol a že existuje. Taká figúrka predsa nebola nikde inde. Verila som tomu asi až do mojich deviatich rokov, keď sa rodičia nedohodli ako to presne bude a Mikuláš chodil dva krát:)

Toto sa dnešným deťom nestáva. Mikulášov vidia v obchodoch spolu s vencami a sviečkami už od septembra. Neviem, či je to pre deti takto dobre alebo nie. Je to naša realita. Môžeme si ale vyberať, kam s deťmi pôjdeme, aký televízny kanál doma máme zaplatený alebo či vôbec televíziu pustíme.

Advent od prvého dňa

Adventné obdobie býva práve pre reklamný ruch a tlak dosť hlučné. Všetci chceme darčeky pre svojich blízkych. Chceme ich prekvapiť a urobiť im radosť. A tak podvedome hľadáme správy a informácie – počúvame reklamy a čítame reklamné časopisy viac ako inokedy. Namiesto adventného stíšenia je tu obdobie reklamného hluku a zliav.

Veľa ľudí kupuje adventné sviečky deň pred Vianocami a čuduje sa, prečo nie sú všetky rovnako dlhé. Ani im nenapadne, že preto aby sa mohli zapaľovať postupne a pokiaľ prvá a najdlhšia horí štyri týždne, posledná je najkratšia – pretože horí iba pár dní.

A práve čas stíšenia je pre nás veľmi dôležitý. Nie vždy sa nám chce meniť, to čo zmeniť treba a urobiť to čo sa nám nechce. Čas stíšenia je aj na to, aby nám to došlo. Správny kouč tvrdí, že najdôležitejšie momenty sú tie, keď sa nám nechce. Vtedy rozhodujeme o svojom živote a svojej budúcnosti najviac.

Vianočné pečenie bez cukru – áno, či nie

Predvianočne ma čaká ešte jedna výzva – napiecť bez cukru. Dohoda je, že dva najobľúbenejšie koláče budú s cukrom. Na ne nesiahnem so žiadnou revolučnou zmenou. S ostatným mám povolenie experimentovať. Tak to som celkom zvedavá, ako to dopadne. O orechových koláčikoch bez múky sa všade píše, že sú sýte a preto ich je prirodzene treba menej. Tak dúfam, že menej nakúpim, menej upečiem, menej toho zjeme a hlavne menej priberieme a bude to tentorok bez novej tukovej pneumatiky okolo pása.

Ako sa nám vydaril Mikuláš bez sladkostí:)

Máme plný stôl exotického ovocia – mandarínky, banány, kiwi, rôzne oriešky a jeden hurmikak zo vzdialenejšieho obchodu, kde ho vedia skladovať – staršia sestra mala čas a dopriala mladšiemu bratovi:) Prišlo k nám aj pár balení ovocia vo fľaši. Bola aj jedna čokoláda a ako najväčší poklad sa ukázali žuvačky. A dostala som svoj obľúbený čaj.

Všetci sme sa zhodli, že to bolo náročnejšie ako kupovať sladkosti a že uličky so sladkosťami boli plné a na všetkých ostatných miestach v obchodoch bolo hodne priestoru.

Podsúvaná konzumnosť spôsobuje otupenosť zmyslového vnímania

Odolať konzumnosti je výzva. Je to nepohodlné, keď idete do detailov. Ale keď si zvyknete – zrazu je všetko jednoduchšie a čistejšie. Nepustíte kanál s reklamou a nemusíte riešiť, že to čo tam ospevovali je nezmysel. Na nákup pôjdete bez detí (v niektorých prípadoch radšej aj bez manžela)  a ušetríte si kopu nervov a energie.

Mám jeden malý trik, ktorý mi pomáha nakupovať menej. Keď sa mi páči nejaká vec, tak si skúšam predstaviť, kam si ju doma dáme a ako nám uberie z priestoru. Alebo ak je to oblečenie – tak čo táto vec nahradí – čo vyhodím. Lebo ak sa to vezme z iného pohľadu ako z nášho stredoeurópskeho – ak pracujeme, bývame s rodinou, máme zdravotné poistenie a každý deň teplé jedlo – sme zabezpečení a vlastne bohatí.

Máme byť za čo vďační.

Kreativita mi pripadá v dnešnom svete stále dôležitejšia. Užívať ju ako liek proti otupenosti a konzumnosti sa mi zdá príjemné.

Majte sa krásne a majte na seba čas,

Ivanka