Máme šťastie, keď tá naša existuje. Je to základ, vďaka ktorému dokážeme denne tvoriť. Keď sa stratí – stráca sa aj tvorivá energia. Tu v úvode je ukážka kreatívnej rutiny môjho syna. Pri jeho príprave na prijímacie skúšky vznikol tento kúsok a môj vianočný darček z minulého roku. Vyplatila sa mu – je prijatý.
Kreatívna rutina nemusí byť a ani nie je o kreslení.
Je to rad činností, ktoré nás k nastaveniu, v ktorom dokážeme tvoriť dostanú. SPOMALIA nás natoľko, že sa vieme nastaviť na svoje vnútorné tvorivé flow. Vedie nás k pravidelným denným stretnutiam so svojou kreatívnou Dušou a dostávame sa do energie – z ktorej vieme, čo smieme povedať a vieme to povedať zrozumiteľne.
Nie je to tak len v písaní. Platí to aj pre iné činnosti. Každé dielo predsa má niečo, čo chce povedať – čo je jeho odkazom. Niečo, čo má pripomínať svetu a priestoru, v ktorom sa zrodilo.
Kreatívna rutina nám pomáha vnímať a ťahať tie jemné strieborné vlákna z vesmírneho Univerza k nám na Zem. Preto je taká dôležitá. Bez nej by sme to nevedeli.
V stave tvoriť nie sme 24 hodín denne a 365 dní v roku. Je fajn poznať tie časti dňa, týždňa a mesiaca, keď tvoriť dokážeme.
Ako to majú iní autori alebo autorky viem len z kníh, ktoré napísali. Všetci sa ale zhodujú v jednom – vychádzky sú dôležité. Ráno aj večer. Vychádzka osamote (bez smartfónu a slúchadiel samozrejme) je čas, keď sme samy so sebou. Týmto si otvárame priestor pre vnímanie inšpirácie. Nejde len o to, čo uvidíme cestou. Skúste to – je tam toho oveľa viac.
Môj najtvorivejší čas je ráno do desiatej a niekedy aj večer. Tento čas si starostlivo strážim a šetrím. Chce to disciplínu, ale stojí to za to. Keď to neviem dodržať, mám pocit, že „dnes bol taký chaos, že som nič neurobila“.
Nevedela som to takto vždy. Usmernili ma knihy:
– Umelcova cesta od Julie Cameronovej
– Veľké kúzlo od Elizabeth Gilbert
– a romány Paula Coelho.
Čítať knihy o kreativite nestačí, podstatné bolo nájsť to, čo je pre mňa tá pravá kreatívna rutina a disciplinovane ju dodržovať. Stále je to výzva. Je v tom treba byť denne seba-vedomý. Myslím tým byť si vedomý sám seba a vnímať sa, vycítiť, čo je pre mňa vhodné dnes. A pritom neuhýbať z cieľa a mať stále jasno v tom, prečo sa kreatívnej rutine venujem.
Býva výzvou dovoliť si kreatívnu rutinu. Bežný je pocit, že toho všetkého, čo potrebujeme stihnúť je toľko, že si nemôžeme dovoliť veci, ktoré nás SPOMAĽUJÚ. Bez nich ale nie je energia tvoriť. Kreatívna rutina a aj prostredie, v ktorom tvoríme nás dostáva do energie, v ktorej to vieme.
Keď prechádzam múzeami, všímam si ako vypadajú pracovne autorov a úspešných ľudí. Vždy keď sa to dá – fotím si ich. Bývajú krásne a vždy sú tam osobné veci, ktoré im pomáhali dostať sa do tvorivého flow.
Osobitne by som sa chcela zastaviť pri ateliéroch. Kedysi som si myslela, že niečo také nepotrebujem. Vždy so chcela iba malú pracovňu a triedu pre študentov. To, že tvorím, som brala ako hobby – ako radosť. Ako niečo navyše, čo smiem – lebo mám šťastie. Dnes je to inak. Denne cítim potrebu tvoriť v priestore, ktorý je na to určený a vyhradený. Aktuálne-letne ho mám na balkóne 🙂 Práve teraz je toto v mojej kreatívnej rutine najžhavejšia novinka 🙂
Možno Vás napadá, či sa týmto potrebujete zaoberať, ak nemáte umelecké povolanie alebo ambície. Skúste si predstaviť, že by ste vďaka nadhľadu získaného každodenným SPOMALENÍM vedeli voľnejšie dýchať.
Vypadá to inak? Viem prikyvujete. SPOMAĽOVACIA kreatívna rutina by sa hodila j Vám.
Poďte si ju vytvoriť s pomocou Kreatívneho diára »