Vznik inšpiratívneho mometu

Už viac ako rok dýcham galerijný vzduch a začína ma to prirodzene a isto ovplyvňovať. Prišla som sem tak, že som hľadala priestory na prenájom, ale vtiahlo ma to dovnútra oveľa viac. Osobne je pre mňa zaujímavé sledovať, kde a kedy vzniká ten inšpiratívny moment, ktorý je pre umelca podnetom k vytvoreniu diela.

Každú druhú sobotu máme v pláne modelovať s tužidlom a ako inšpiráciu som na začiatok vybrala návštevu stálej expozície, v ktorej sa nachádzajú Kamey Ester Šimerovej-Martinčekovej. O Kamey je vydaná krásna poetická knižka, v ktorej úvode je esej začínajúca slovami:

Vždy je tajomstvom umelca, kde a odkiaľ sa v ňom berú vnútorné príkazy, určujúce tvary a rytmy jeho diela. Sú maliari, ktorí všetko virtuózne zvládnu, ale nie je to vykúpené pachom krvi a bolesti. Jednoducho ich tvorba neriskuje život. Každé veľké umenie však toto riziko podstupovalo.

Inšpiráciou pre vytvorenie Kamey bola pre autorku poézia francúzskeho spisovateľa Saint-John Persa. Tvoriť zo všetkého a na všetkom bol nepísaný zákon, v ktorom vyrastala – píše o nej priateľka Ľudmila Peterajová.

Kamey sú maľované štukové objekty rôznych tvarov, veľkosti a hrúbky. Slovo camée je francúzske a znamená polodrahokam alebo rytý drahokam. Štuka môže byť druh jemnej hmoty používaný na omietku alebo výzdobu.

Dielka vznikli dlhým spracovávaním pomocou brúsenia a opakovaného farbenia, zmývania a opätovného brúsenia – až získali výraz akoby prírodného materiálu. Celkovo vytvorila 57 kameí v priebehu 30 rokov. Poézii Saint-John Perse je venované 40 z nich.

V jednej zo svojich úvah pani Ester píše o momentoch vzniku umeleckých diel pri otázke, čo je umenie:

Dalo by sa – opatrne – formulovať ako zvláštna schopnosť uzavrieť do pevnej formy všetko, čo sa umelca zmocnilo v priebehu života. Len čo prevedie pôvodný impulz do roviny výtvarnej realizácie, začne tento ustupovať a jeho miesto zaujme čisto výtvarná problematika.

Myslenie, skúsenosti, vedomosti, všetko musí ihneď zmĺknuť, len čo sa zjaví takýto signál. Bez týchto signálov, bez ich zachytenia niet umeleckého diela.

Ďalej prídu farby a tvary a impulz zatlačia do úzadia. A potom príde práca.

Ester Šimerová-Martinčeková študovala v Paríži v rokoch 1927 až 1932. Počas štúdií si uvedomovala, že ateliérové hľadanie farby a tvaru by ju mohlo priviesť do slepej uličky. Všímala si tvorbu autorov, ktorí jej boli názorovo blízky Picasso, Braqua, Matiss, Marcoussis. Často vychádzala za námetmi do prírody. Historici umenia o nej píšu, že bola  autorkou s vysokou výtvarnou inteligenciou, prekročila limity parižskej školy a vybrala sa vlastnou cestou.

A toto je na pani Ester blízke mne. Nie som vyštudovaná výtvarníčka ani historička umenia. Ku mne umenie iba hovorí. Vidím v ňom inšpirujúce príbehy, ktoré vznikali v úplne inej dobe. Cítim to tak, že im v 21. storočí potrebujeme načúvať viac.

V sobotu si svoje vlastné umenie tvoríme spolu. Nachystajte sa na impulzy :-). Dielka, ktoré budeme modelovať budú osobné. Môžete si pripraviť obľúbené drobnosti, verš, citát alebo obľúvené „motto“. Niečo čo je Vašou súčasťou a pritom to môžete vložiť do obrazu. Spracovávať budeme polystyrén. Ako píšu o Ester – budeme tvoriť zo všetkého a na všetkom.

Zdroj: Ester Šimerová-Martinčeková: KAMEY

P.S. Pár ukážok zo Sobotnej školy relaxu 12.11.2016 – z „procesu tvorby“ inšpirovaného KAMEY.