Na čo je dobré umenie?

Ako plán na víkend by mi asi nenapadlo, zobrať dieťa do expozície obrazov z 19. storočia. Aj keď práve som v galérii veľmi často. Ale pani  „Náhoda“ to mala v pláne inak :-).

V sobotné ráno som mala na stole nachystaný obed, upečené mafiny – iba zbaliť do tašky a ísť na výlet. Ešte som si nestihla domyslieť ako super stíham – už mi volá muž, že nikam nejdeme. No ale už sme boli v „móde“, že práve odchádzame a nedalo sa s tým nič robiť. Tak čo ???

Jediné čo mi napadlo, že si idem do práce pre farby a ideme niečo u babky na dvore s nimi robiť. Do práce momentálne znamená, že do galérie kde mám momentálne prenajatý priestor. Mali sme so synom šťastie, lektorka mala práve chvíľku čas a zobrala nás na prehliadku do expozície – že vyskúšame ako to bude mladého baviť 🙂

No to bol zážitok! Vydržal všetko – celú výstavu zakladateľov, stálu expozíciu 19. Storočia a výstavu osobností 20. Storočia. A ešte stihol skontrolovať fotoaparát Martina Martinčeka. Najväčšie prekvapenie čakalo v stálej expozícii na prvom poschodí a potom po ceste domov. V expozícii sú aj obrazy Eduarda Ballu. Dozvedeli sme sa, že tento pán svojimi maľbami dobre zarábal a mohol si dovoliť dať postaviť chudobinec.

No toto slovo vysvetlite 8-ročnému chlapcovi! Čo to je sme preberali ešte dlho po odchode z galérie. Kolegyňa Danka mu vysvetlila, že to boli ľudia ktorí sa o seba nemohli postarať sami a keď im už bolo lepšie a trochu sa zotavili, našli si prácu a mohli sa o seba starať a z chudobinca odišli.

Na budovu chudobinca sme sa museli ísť pozrieť. Ešte raz sme to celé prebrali a skonštatoval, že to boli asi ako dnes bezdomovci – len sa mali lepšie keď mohli byť aspoň v tom chudobinci. Otázkam „prečo“ nebolo konca. Padla aj taká, že: „A keď si bola Ty malá, tiež boli bezdomovci“ . A odpoveď: „Nie Romanko neboli, vtedy bol socializmus“. Na koniec skonštatoval: „No, tak ten socializmus bol predsa aspoň na dačo dobrý“. /Ako pochopil podstatu socializmu radšej ani nepopíšem./

Obrazy rozprávajú príbehy aj o svojich autoroch a o dobe v ktorej vznikali. Do svojho diela človek vkladá kus zo seba.   Diela a životy autorov sú obrovskou inšpiráciou, ktorá nám po nich zostala ako dar. Je na nás či tento dar prijmeme. Ja Vás pokúšať budem 🙂

Prepašujem do každého workshopu inšpiráciu z historických diel. Niekedy to možno ani nezbadáte, a veľmi rýchlo budete v inom storočí. Zdá sa mi hriech nevyužiť takúto úžasnú možnosť. Roky bežia a storočia idú jedno po druhom. A ľudia vždy túžia po naplnení svojich snov.

Za všetky inšpirácie, ktoré tu sú dám jednu. V expozícii sú nad sebou aj dva malé obrázky od P.M.Bohúňa. Obidva sú portréty žien. Len jeden z nich je o 20 rokov starší – z čias keď s portrétmi začínal. Ten rozdiel v obrazoch je neuveriteľný. Určite uhádnete ktorý je ktorý.

Želám príjemné dni

Ivanka