Deni alebo prečo mám rada hand-made

     V časoch, keď ešte nebol v Žiline Aupark ale iba park som tam mala v jednej starej uličke dielňu. Učila som v nej paličkovať a tkať. Jeden z najmladších nadšencov bol môj vtedy 6 ročný synovec Deni. Dnes je to už vo veku keď sa človek stáva občanom. Šesť rokov má teraz môj syn a tiež ma stále presviedča, že súrne potrebuje vedieť paličkovať a rovnako súrne potrebuje aj kimono na judo.

     Čas beží rýchlo. Vždy keď som otvárala skriňu s farbami, udrela mi do očí na kartóne natiahnutá osnova na ručné tkanie, ktorú sme robili spolu s ešte malým Deniskom. Utkali sme aj hotový kúsok z vlny. Veľmi ho chcel domov a ja som sa bála mu ho dať aby takú vzácnosť nestratil. Chcela som mu z toho urobiť niečo, čo by mu pripomínalo náš spoločný čas. Na malé dieťa bol úžasne empatický. Vedel, že dielňu budem musieť čoskoro z finančných dôvodov zatvoriť. Namaľoval mi kopu obrázkov – na predávanie, aby som mala peniaze a mohla si obchod aj dielňu nechať.

Po deviatich rokoch som konečne zobrala do ruky ten vzácny kúsok. Neviem prečo mi to tak trvalo, možno práve teraz dozrel čas. Z vynosených riflí som ušila kapsu ako na knihu tak, aby na nej tkaný kúsok vyznel. Do vnútra som vložila čistý nepopísaný zošit a pero.

Milému Denimu som toto všetko dala k 15. narodeninám so želaním, aby si do toho zošita napísal čo si v živote želá aj keby mal písať celú noc. Aby ak sa mu niekedy náhodou stane, že zabudne čo vlastne chcel – ľahšie hľadala cesta späť k sebe samému.

„Toto je mi nejaké povedomé“ – bola prvá reakcia. Nevysmial ma – pre kohokoľvek iného v jeho veku by to možno bola hlúposť. Pre nás oboch je to stále vzácnosť.

Aktualizácia rok 2022:

Po rokoch to bol práve Denis, kto mi pomohol natočiť prvý podcast.
Vypočuť si ho môžete na tejto linke »

Majte sa krásne a majte čas na to, čo Vás baví
Ivanka