Som dnes dospelá?

Je veľa definícií kreativity. Mňa najviac oslovuje pohľad, ktorý hovorí že ide hlavne o myšlienku na základe ktorej vznikne nové dielo.  Myšlienka – teda nápad, je to hlavné čo treba pri tvorbe nového diela mať.

Originálna myšlienka je to, čo dáva novo vzniknutému dielu funkčnosť a život.

Preto, ak máme ambíciu niečo nové vytvoriť  je dobré vyznať sa v tom, čo máme v hlave. Okrem toho, že sa už stovky krát oplatilo myšlienky a nápady priebežne zapisovať a odkladať, stalo sa pre mňa veľkou pomocou keď som pochopila čo znamenajú jednotlivé role, do ktorých sa v priebehu života človek dostáva a ktoré ovplyvňujú jeho myslenie a konanie. Je to odborná téma a pokúsim sa ju pre Vás prerozprávať vlastnými slovami 🙂

Narodili sme sa ako deti. Deti vyrastú na dospelých ľudí. Dospelému človeku sa narodia deti, stáva sa rodičom. Máme tu tri role, ktorými postupne prechádzame: dieťa – dospelý  – rodič. Takto to špecifikoval  vo svojej práci Transakčná analýza Erik Berne. Na toto členenie rolí prišiel tak, že sa ho pacient pri terapii opakovane opytoval: „Pýtate sa čo si o tom myslím ako rodič alebo ako ja sám za seba alebo čo som si o tom myslel ako dieťa?“

Ako deti sme boli spontánne a prirodzene hraví. Ak sme mali šťastie hravými sme aj zostali. Väčšinou platí, že dieťa sa má tak, ako sa majú jeho rodičia. Ak sú rodičia príliš kritizujúci, dieťa je automaticky poriadny „trucoš“ – prirodzene vzdoruje kritike, ktorá je všade okolo neho.

Ako rodičia chceme svoje deti samozrejme ochraňovať. Keď ochraňujeme príliš a naučíme dieťa, že iba  ak nás poslúchne urobí to, čo je správne – máme síce poslušné dieťa, ale nevieme či toto dieťa niekedy dospeje do štádia dospelý a bude sa vedieť slobodne rozhodovať.

Tak aby som zhrnula tie role, sú to:

–          Rodič – kritizujúci alebo ochraňujúci

–          Dospelý

–          Dieťa – prirodzené, trucujúce alebo poslušné/ktorému sa v odbornej literatúre hovorí aj plačlivé/

Počas života sa do jednotlivých rolí dieťa-dospelý-rodič postupne dostávame a žijeme ich. Ideálne pre život je byť ako dospelý človek jednoducho dospelý. Vedieť ľudí okolo seba rešpektovať, prijímať to čo nám život prináša, pustiť to čo už nepotrebujeme a aj vedieť  odpustiť ak je treba.

Aby sme mohli ísť pohodovo ďalej.  Naše myšlienky budú tak oveľa čistejšie a kreatívnejšie.

Majte sa krásne a majte čas na to, čo Vás baví

Ivanka