Body zlomu

Sú obdobia, keď vieme, že sa potrebujete vo svojej práci,  tvorbe alebo živote  pohnúť dopredu a nejde to. Všetci mávame také dni. Vieme a cítime  že, zmena je nevyhnutná. Niekedy je to o tom, že potrebujeme prekročiť zónu svojho momentálneho komfortu a niekedy zas o tom, že je pre náš ďalší posun nevyhnutné zastaviť sa a urobiť si čas na seba.

Takéto zastavenia potrebujeme  z času na čas ako soľ. Tiež ma v posledných týždňoch táto nevyhnutnosť zastihla. Život vždy beží ďalej a aj v momentoch zastavenia vieme, že ďalej pôjdeme. Len možno ešte celkom nevieme, ktorým smerom.

Tu je rozhodujúca  motivácia. Čo je pre nás tak dôležité, že sa pohneme?  Môžeme o zmenách a posunoch čítať koľko chceme, iba čítaním alebo počúvaním nových informácií sa nič nezmení. Z miesta sa pohneme iba tak, že sa samy seba opýtame čo vlastne chceme. A zameriame sústredenosť   na svoje najskôr osobné a potom pracovné smerovanie. A hlavne na to, či tieto dva smery spolu ladia, alebo ide každý na inú stranu.

Stovky myšlienok, ktoré nám  v takýchto obdobiach letia hlavou sú ako neusmernený prúd. Môže sa z nich stať živel.  A chaos,ktorý nám v hlave vznikol  nás začne pohlcovať. Treba ich nejako spracovať a učesať.

Tu je čas na niečo, čo môžeme nazvať sebakoučing. Prúd otázok je treba presypať cez pomyselný lievik a usmerniť ho tak, aby sme sa príliš nerozptyľovali tým, čo cez lievik neprejde.  A zamerali sme sa len na výber hlavných smerov, ktoré majú zmysel.

Vo veľkej väčšine osobných otázok a bodov zlomu sa rozhodujem intuitívne. V pracovných veciach na tento účel zvyknem používať systém Kreatívneho diára. Osvedčil sa mne aj jeho ďalším čitateľom. Kreatívny diár nie je iba zápisník nápadov. Obsahuje praxou overený postup ako svoje nápady a myšlienky spracovať do nových ucelených projektov.

Jeho tvorba môže byť príjemným a liečivým relaxom a súčasne pomocou v pravý čas. Je to totiž priateľ, ktorý nám pripomína našu vlastnú hodnotu. Myšlienky zhromaždené a nakopené v diári veľmi jasne ukážu nový smer. Keď to všetko leží pokope – je to také jasné, až sme prekvapení prečo sme si to nevšimli skôr.

A prečo teraz píšem k téme body zlomu? Okrem toho, že tento čas prišiel ku mne, vidím že prišiel aj k mnohým ľuďom v mojom okolí. Prvé novembrové dni nás vždy zastavia a priblížia k rodine a k našej podstate, keď v tichu a pokore zapaľujeme sviečky. Tretieho novembra je ďalší obyčajný deň, a všetci sme inde ako pred pár dňami – či si to uvedomujeme alebo nie.

Majte sa krásne a majte čas na to, čo Vás baví

želá Ivanka