Rovnováha

Pracujem z domu. Moje plány sa nezmenili. Len som prestala mať strach a verím im. A ďakujem si – pustila som zamestnanie, ktoré som prijala zo strachu o peniaze pod ušľachtilou zámienkou, že je to zaujímavá skúsenosť. Zaujímavá skúsenosť to každopádne bola.

Je krásny slnečný deň. Našla som si miesto pri vode, kde sa príjemne píše. Vtáci „hlučne“ spievajú už letne a neverili by ste, koľko ľudí chodí v malom meste pred obedom na korčuliach. Myslela som si, že v malom meste sú určite všetci v práci a nebude tu ani živá duša : -) Žeby pracovali z domu viacerí?

Cítim sa slobodne. Aj keď sa starám o rodinu a naplno pracujem. Možno by sa zdalo niekomu prevrátené, že svoje ranné rituály zakončujem dovarením obeda o ôsmej hodine ráno a medzi večerné patria Monopoly(spoločenská hra pre deti a dospelých)

Ale o tom tá sloboda práve je: neporovnávať sa a neriešiť, či sme alebo nie sme dosť dobré, keď nás konfrontujú alebo nás samé napadne konfrontovať sa s podsunutými predstavami o dokonalosti rôzneho druhu.

Je to jednoduché a prosté. Hovorím si, že to asi každý vie. Len mne to doplo až teraz, keď som na seba prestala tlačiť. A zdieľam tento zvláštny zážitok – možno niečo z toho je aj o Vás a pre Vás.

Tento rok som si prvý krát robila vision board. Brala so to ako experiment. Trvalo mi pár dní, pokiaľ som dokázala zhmotniť na obrázku, to čo si skutočne želám. Hlavným cieľom bolo zahrnúť tam to, čo mi robí radosť a vďaka tomuto kritériu si na ďalší rok s pomocou obrázkou načrtnúť život, s ktorým budem vnútorne súhlasiť.

Celkový vzhľad hotového obrázka ma prekvapil – a to som videla iba zhmotné to, čo som si skutočne želala. Zmeny prišli rýchlo. Keď som si uvedomila, že sa niečo deje – už sa vlastne stali.  Ako hovorí Jaroslav Dušek: „Vaše snaha je kontraproduktivní a vesmír jen čeká až se vyčerpáte“

Moja snaha pestovať vlastné podnikanie, prevádzkovať Štúdio KREATIVITY a popri tom byť ešte pre istotu aj zamestnaná bola super kontraproduktívna.  A tak som sa vyčerpala : -)

Hlavné, čo sa zmenilo je – že skutočnosť, že tvorím a mám čas. Je to hlavne vďaka tomu, že všetko čo viem sa snažím odovzdať on-line.  Pozrieť si to a naučiť sa nové veci môžete doma v kľude a v papučiach. Ušetríte čas a peniaze na cestu, čas na čakanie na lektora – pokiaľ príde na Vás rad a zostane Vám viac času pre Vás a Vašu rodinu.

Všetko je inak. A cítim, že toto je ONO.

Jediná osoba, s ktorou som sa v tomto vedela stotožniť je blogerka Rachel Macy Stafford, ktorá napísala knihu: Mama má čas. Táto kniha je presne o tom, čo to spôsobí – keď mama čas má. Potešilo ma, že som ju našla.

Mať čas – to sa mi zdá najdôležitejšie. Mať čas na úplne obyčajné veci a neodkladať si radosť a život na inokedy. Pestovať si pocit vnútorného šťastia, lebo keď ho máme – môžeme ho rozdávať ďalej. A teraz – lebo život je TU a TERAZ.

Ako sa tvorí zásoba vnútorného šťastia? Univerzálny recept asi nie je. Ale domnievam sa, že to úzko súvisí s rešpektovaním svojich vlastných želaní a rešpektovaním seba. Pod reklamou na  kurz Paličkovanie on-line, som si našla odkaz: „Mala by som sa k tomu vrátiť. Ale kedy? Deň má len 24 hodín. Takto sa cítime často krát. Ale …

Majme čas – z lásky a úcty k sebe.

– Ivana